Slovenská historická spoločnosť pri SAV

O nás

Sekcie SHS

Staň sa členom

Zjazdy SHS

Ocenenia SHS

Podujatia

Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied (SHS pri SAV) je dobrovoľná, výberová organizácia, ktorá združuje profesionálnych historikov, učiteľov dejepisu, archivárov a múzejníkov v Slovenskej republike. SHS pri SAV je jednou z vedeckých spoločností pri SAV, ktoré sa združujú v Rade slovenských vedeckých spoločností.

Cieľom SHS pri SAV je podporovať vedecký výskum v oblasti histórie a príbuzných vedných disciplín, ako aj šíriť poznatky o dejinách v spoločnosti. Jej úlohou je prispievať k formovaniu historického vedomia občanov Slovenskej republiky, ktoré je založené na vedeckom poznávaní národných a svetových dejín.

SHS pri SAV všemožne podporuje vedecký výskum a popularizáciu histórie formou organizovania zjazdov, konferencií, sympózií a tiež organizovaním prednášok a besied pre verejnosť.

SHS pri SAV sa riadi stanovami. Člení sa na sekcie, ktoré sú odborné a regionálne. Najvyšším orgánom SHS pri SAV je Valné zhromaždenie, ktoré volí Výbor SHS. Výbor na čele s predsedom riadi činnosť SHS pri SAV v období medzi Valnými zhromaždeniami.

Aktuality

Comments Box SVG iconsUsed for the like, share, comment, and reaction icons
ÚCTA K SNP SA NEMER

ÚCTA K SNP SA NEMERIA POČTOM VENCOV

Dvadsiaty deviaty august patrí k najvýznamnejším dátumom moderných slovenských dejín. Pred osemdesiatimi dvoma rokmi sa významná časť slovenskej spoločnosti postavila proti nacistickému Nemecku a domácemu autoritatívnemu režimu, ktorý s ním spojil svoju existenciu. Slovenské národné povstanie sa tak stalo nielen jedným z najvýznamnejších prejavov slovenského protifašistického odboja, ale aj súčasťou širšieho európskeho zápasu proti nacizmu.
SNP nebolo jednotným hnutím. Stretli sa v ňom vojaci, predstavitelia občianskeho a komunistického odboja, partizáni i civilisti rozdielneho politického presvedčenia, vierovyznania a národnosti — s rôznymi predstavami o budúcnosti. Povstanie sprevádzali aj rozpory, chyby a tragédie, ktoré historická veda nemá dôvod zamlčiavať.
Kritický pohľad na SNP však neznamená relativizovanie jeho historického významu. Rovnako ako Povstanie, k našim dejinám patrí aj odstránenie politickej plurality po roku 1938, prenasledovanie odporcov režimu, protižidovské zákonodarstvo, arizácie a deportácie vlastných občanov. Zrelá spoločnosť musí byť schopná prijať vlastné dejiny aj s ich nepríjemnými a tragickými stránkami.
Platí to aj pri hodnotení historických osobností. Neskoršie prenasledovanie či utrpenie samo osebe nemôže vymazať predchádzajúce postoje, rozhodnutia či zodpovednosť za podporu nedemokratického režimu. Úcta k obetiam jednej diktatúry nesmie byť dôvodom na selektívne zabúdanie na ich pôsobenie v čase inej neslobody.
Historická veda nemá vytvárať hrdinov ani vinníkov podľa potrieb súčasnosti. Jej úlohou je skúmať pramene, poznávať kontext a pomenúvať historickú skutočnosť aj vtedy, keď nezodpovedá obrazu minulosti, ktorý by sme si želali. Pluralita interpretácií totiž neznamená, že všetky tvrdenia o minulosti majú rovnakú hodnotu.
Výročie SNP nás však núti premýšľať aj o prítomnosti. Demokracia nie je samozrejmosť ani nezvratný stav — môže byť oslabovaná postupne: spochybňovaním nezávislosti inštitúcií, narúšaním právneho štátu, útokmi na občiansku spoločnosť či presvedčením, že politická moc stojí nad pravidlami, ktoré ju majú kontrolovať.
Preto nemožno odkaz Slovenského národného povstania zúžiť na každoročný štátny ceremoniál. Úcta k SNP sa nemeria iba počtom vencov položených 29. augusta, ale aj naším vzťahom k slobode, demokratickým inštitúciám, právnemu štátu, ľudskej dôstojnosti a právu občana nesúhlasiť s mocou — počas zvyšku roka.
SNP nepatrí žiadnej politickej strane, vláde ani ideológii. Patrí k historickému dedičstvu Slovenska a k spoločnej európskej pamäti odporu proti nacizmu. Jeho pamiatka nepotrebuje nové mýty — potrebuje poznanie, historickú pamäť a predovšetkým vedomie, že hodnoty, ku ktorým sa pri výročí Povstania hlásime, majú zmysel len vtedy, ak sme pripravení brániť ich aj dnes.

PhDr. Rastislav Kožiak, PhD.
Predseda Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV
...

STOROČNICA SVETOVEJ

STOROČNICA SVETOVEJ HISTÓRIE V LIPSKU! 📜

Medzinárodný výbor historických vied (CISH) oslavuje svoje 100. výročie a pri tejto príležitosti organizuje prelomovú konferenciu na Univerzite v Lipsku. Od 26. do 30. augusta 2026 sa na akademickej pôde Campus Jahnallee stretávajú stovky odborníkov z celého sveta.
Hlavná téma podujatia znie: „Minulosť, prítomnosť a budúcnosť histórie“.
Čo prinesie tento historický týždeň?
Globálna účasť: Viac ako 700 rečníkov z desiatok krajín
Bohatý program: 64 odborných panelov a 10 špeciálnych podujatí
Kľúčový moment: Všeobecné zhromaždenie (General Assembly), ktoré sa uskutoční už 27. augusta

Podujatie reflektuje nielen storočie historického výskumu, ale otvára aj diskusiu o tom, akú rolu bude história zohrávať v našej budúcnosti.Sledujte s nami dianie z Lipska!

Pre viac informácií navštívte oficiálny web cish.org.
...

Image attachment
Image attachment
Image attachment

Posledný tip na letné čítanie s našou Spoločnosťou pripravil člen nášho výkonného výboru, slovenský historik Ján Golian (Katedra histórie, FF UJPŠ v Košiciach).

"Pre záujemcov o históriu odporúčam na letné čítanie monografiu Bene Mori: Spoločnosť na Slovensku v zrkadle protestantských smútočných tlačí (1700 – 1850). Publikácia prináša výsledky prvého systematického výskumu protestantských smútočných tlačí pochádzajúcich z dnešného územia Slovenska. Autorkou monografie je mladá slovenská historička Katarína Jančová, ktorá v roku 2025 ukončila doktorandské štúdium na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Publikácia vychádzajúca z jej dizertácie analyzuje bohatý pramenný materiál smútočných tlačí uložený v slovenských, maďarských a rakúskych historických knižničných fondoch. Autorka v knihe sleduje, ako sa vybraný literárny žáner menil v súvislosti s náboženskými hnutiami a osvietenskými myšlienkami a ako pohreby zrkadlili dobové hodnoty, morálne predstavy a národné povedomie. Čitateľ sa v monografii stretne s klasifikáciou etáp vývoja pohrebnej homiletiky a identifikáciou prerodu ideálov dobovej spoločnosti. V nej sa postupne vytrácal barokový koncept ars moriendi, ktorý učil „dobre zomrieť“, a následne ho nahrádzal osvietenský model „dobrého života“ aktívneho občana a vlastenca."
...